Zvieratá

Panda červená alebo panda malá (Ailurus fulgens) je druh cicavca z čeľadepandovité (Ailuridae) príbuzné lasicovitým, medvídkovitým a skunkovitým šelmám.
Vyskytuje sa v Himalájach v Bhutáne, južnej Číne, Indii, Laose, Nepále aMjanmarsku. Má rada neprístupné, vysoko položené bambusové lesy. Na svete ostalo len 2 500 dospelých jedincov. Po čínsky sa volá doslova "malá panda" (čín. 小熊貓, pchin-jin: xiǎo xióng māo).
Panda červená, kedysi známa ako medvedia líška, je najbližšou príbuznoupandy veľkej. Rovnako ako jej sesternica skonzumuje denne aj panda červená veľké množstvo bambusu a hrozí jej vyhynutie v dôsledku zmien životného prostredia.

Arabský plnokrvník alebo arabský kôň alebo arab je jedno z najstarších plemienkoňa domáceho. Pochádza z oblasti arabského polostrova, kde sa choval už od roku 2 500 pred Kr. Jeho prvými chovateľmi boli beduíni, neskôr sa toto plemeno rozšírilo aj do Európy.[1] Na Slovensku sa chová približne 500 rokov.
Arabský plnokrvník je najznámejšie plemeno, obdivované pre svoju krásu a eleganciu. Spájajú sa v ňom najlepšie vlastnosti ako odvaha, húževnatosť,inteligencia a temperament. Legenda hovorí, že keď Allah stvoril koňa, povedal:"Pomenujem ťa Koňom, urobím ťa Arabom a dám ti ryšavú farbu mravca. Šťastie bude visieť s tvojej štice, ktorú máš medzi očami, budeš Pánom ostatných zvierat. Človek ťa bude nasledovať, kamkoľvek pôjdeš, budeš rovnako dobrý na stíhanie ako na útek, bohatí sa budú niesť na tvojom chrbte a šťastie bude prechádzať skrz teba." Každé plemeno koňa má v sebe krv arabského plnokrvníka.

Jaguár americký alebo jaguár (Panthera onca) je najväčšia americká mačkovitá šelma. Je to samotársky lovec, živí sa kapybarami, najväčšími žijúcimi hlodavcami, prasatami pekari, ale tiež rybami, malými aligátormi,korytnačkami, domácim zvieratstvom a menšími druhmi kopytníkov.
Divá sviňa
Diviak lesný (staršie slovenské názvy: diviak obyčajný, sviňa divá, diviak v užšom zmysle; v poľnohospodárstve divá ošípaná; v poľovníctve pomnožnečierna zver;lat. Sus scrofa) je druh z rodu Sus (diviak).

Samec akéhokoľvek druhu diviaka sa nazýva kanec. Pohlavne nedospelý kanec sa nazýva "kanček". "Plemenný kanec" je kanec vybraný a používaný na plemenitbu.Vykastrovaný kanec je brav.
Pštros dvojprstý

Pštros dvojprstý alebo pštros africký (lat. Struthio camelus) je vták z čeľadepštrosovité. Je to najväčší žijúci vták.
Pštros má dlhý neoperený krk, malú hlavu, mohutné telo a dlhé svalnaté nohy. Krídla sú malé, s jemným, ale veľkým perím. Pštros sa od iných vtákov odlišuje aj tým, že má na nohách iba po dva prsty. Je priťažký na lietanie, ale zato rýchlo a vytrvalo behá. Rýchlosťou 70km/h vydrží behať až 30 minút.
Pštrosy medzi sebou súperia o teritórium a sociálne postavenie výhražnými bojovnými prejavmi a občas aj súbojmi. Víťaz získa teritórium a niekoľko samíc. O znášku a neskôr o mláďatá sa stará iba pštrosica, ktorá má v skupine vedúce postavenie.
Pôvodne sa vyskytoval v Afrike a v západnej Ázii, ale v súčasnosti sa jeho areál rozšírenia zmenšil na oblasť východnej a južnej Afriky. Okrem prirodzeného rozšírenia pštrosa chovajú na farmách aj v iných častiach sveta. Vo voľnej prírode je pštros čiastočne nomádsky vták: za potravou-predovšetkým rastlinnou-sa potuluje po veľkom území. Pštrosy vytvárajú kŕdle zložené z oboch pohlaví, iba zriedkavo sa vyskytuje jednotlivo. Počas hniezdenia sa samce ozývajú hlasným dunivým volaním a tokajú rôznymi figurálnymi pohybmi. Do jedného hniezda znáša vajcia často viac samíc, takže ich tam môže byť až 30. Na inkubácii sa často podieľa aj samec; po vyliahnutí mláďat(približne po 40 dňoch) sa o ne zvyčajne stará sám.
Slon africký

Slon africký (Loxodonta africana) je najväčší z 3 druhov slonov (niekedy sa nazýva aj savanový slon). Obýva rozličné habitaty od púští po horské dažďové lesy. Má väčšie uši ako slon ázijský a okrem toho nie 1, ale 2 výbežky na konci chobota. Obe pohlavia majú dopredu nasmerované a vyhnuté kly (používajú ich okrem iného na rozrýpavanie pôdy bohatej na minerály (najmä soľ), ktorú potom požierajú). Slony africké potrebujú obrovské množstvo potravy (a veľké územie na jej zaobstaranie), takže ich stáda neraz spôsobujú dramatické zmeny prostredia, zvlášť v čase dlhotrvajúceho sucha.
Kura domáca
Kura domáca (lat. Gallus gallus domesticus; v poľnohospodárskej a chovateľskej praxi aj sliepka) je domestikovaný druh kurotvarých vtákov. Je jedným z najrozšírenejších domácich zvierat.

V roku 2003 žilo v chovoch asi 24 miliárd jedincov tohto druhu. Samec sa volá kohút (vykastrovaný kohút chovaný na mäso sa nazýva kapún), samica sliepka (v užšom zmysle) a mláďa kurča.
Cyklus žaby

Ako sa narodí žabka?
- Dospelá samička žaby si nájde bezpečné miesto, kde nakladie vajíčka. Žabie vajíčka sú obalené rôsolovitou hmotou, ktorá ich ochraňuje. Z času na čas "mama žaba" prekontroluje, či sú vajíčka v bezpečí. V každom vajíčku sa vyvíja žubrienka - oči, ústa, žiabre na dýchanie, chvost. Táto fáza trvá 7-9 dní.
- Z vajíčok sa vyliahnu žubrienky, cca pol cm veľké. Niektoré druhy žiab prenášajú žubrienky do vody na svojich chrbtoch. Cca 10-12 dní od vyliahnutia majú dosť silný chvost na plávanie. Živia sa riasami, niekedy dokonca druhými žubrienkami.
- Žubrienky postupne rastú, najprv im narastú dve zadné nohy, potom predné. Začínajú sa im vyvíjať pľúca. Potom sa im začne zmenšovať chvost, pretože ho už na plávanie nepotrebujú, plávu nohami. Malé žabky sa začínajú podobať stavbou tela na dospelé žaby, stále žijú vo vode, živia sa riasami a hmyzom.
- Keď majú úplne vyvinuté pľúca, sú schopné života na súši. Trvá to 13-16 týždňov, kým sa z malej žabky stane dospelá žaba schopná života na súši i vo vode.
Pannda čiernobiela

Panda veľká (iné názvy: panda čiernobiela, bambusiar čiernobiely; čín. 熊貓; pchin-jin: xióng māo), Ailuropoda melanoleuca (v doslovnom preklade "mačkonoha čiernobiela"), je cicavec dnes zaraďovaný do čeľade medveďovité, ktorý pochádza z centrálnej Číny. Panda veľká žije v hornatých oblastiach, ako S'-čchuan a Tibet. Od druhej polovice 20. storočia sa panda stala národným symbolom Číny a je zobrazována na čínskych zlatých minciach.
Kým nebola známa táto príbuznosť (panda červená bola objavená v roku 1901), bola panda veľká známa ako medveď čiernobiely. Vďaka nejasnej taxonómii získala v jednotlivých jazykoch celý rad ekvivalentných vedeckých pomenovaní, v latinčine napríklad Ailuropus melanoleucus, v slovenčine ešte panda čiernobiela a medveď bambusový.
Mnoho desaťročí bola presná vedecká klasifikácia pandy predmetom diskusií, pretože ako panda veľká, tak aj panda červená zdieľajú vlastnosti medveďov aj medvedíkov. Nakoniecgenetické testy odhalili, že panda veľká je naozaj medveď a patrí do čeľade medveďovité. Jej najbližší príbuzný medveď je medveď okuliarnatý z Južnej Ameriky. Spory sa naďalej vedú o to, či panda červená patrí k medveďovitým alebo k príbuzným medvedíka čistotného (mývala) do čeľade medvedíkovité.
Panda veľká žije takmer nepretržite vo vnútri bambusových húštin. Aj keď sa radí medzi mäsožravce, je jej potrava prevažne rastlinná. Jej tráviaci trakt má síce stavbu zvyčajnú skôr pre mäsožravce, jedinečná baktériálna mikroflóra v črevách jej však umožňuje bez problémov túto ťažkú potravu stráviť. Po odbornej stránke je všežravec, lebo je známe, že sa príležitostne živí vajcami a spolu s bambusom konzumuje aj nejaký hmyz. Sú to pre ňu nevyhnutné zdroje bielkovín. Pri prežúvaní sa jej trasú uši.
Jej laba je veľmi neobvyklá; s "palcom" a piatimi prstami; "palec" je v skutočnosti modifikovaná kosť zápästia. Stephen Jay Gould o tejto skutočnosti napísal prácu; jej názov The Panda's Thumb (doslova "Palec pandy") potom použil ako názov svojej knihy.
Panda veľká patrí k ohrozeným druhom, nebezpečenstvo sa zvyšuje s postupujúcím narušovaním ich prirodzených lokalít a veľmi slabou pôrodnosťou či už v zajatí alebo v prírode. Domnieva sa, že v prírode žije ešte 1 600 jedincov. Panda veľká je symbolom Svetového fondu na ochranu prírody (World Wildlife Fund, WWF).
Caradina
kreveta

Akvárium a starostlivosť
Crystal red krevetky je najlepšie chovať v akváriu plnom rastlín, kde sa krevetky majú možnosť schovať a vždy tam nájdu niečo na jedenie. Tieto krevetky zvyčajne nepožierajú zdravé rastliny a jedia len odumierajúce časti rastlín a riasy. Väčšina rastlín nie sú dostatočne mäkké pre krevetky, aj keď by sa snažili ich požierať. Niekedy si ale môžu pochutnať na machu. Otvorené priestory v akváriu sú v poriadku, ale nie sú nutné. Vyhnite sa silnej filtrácii.
Crystal Red sú oveľa citlivejšie ako väčšina ostatných krevetiek. Zdravé "krystalky" sú aktívne, ak sú však menej aktívne ako obvykle, mali by ste skontrolovať hodnoty vody. Nepoužívajte chemikálie na úpravu vody alebo prípravky na liečenie chorôb rýb v nádrži s krevetkami, pretože to krevetky môže zabiť. Výmena objemu 25% vody v nádrži raz týždenne je ideálna, ale mali by ste používať iba odstátu vodu bez chlóru.
Teplotu vody je najlepšie udržiavať medzi 21 - 26°C a hodnotu pH medzi 6,2 až 6,8. Tieto krevety vykazujú krajšiu výraznejšiu farbu v dolnej časti tohto teplotného rozsahu. Je dôležité zabezpečiť, aby hodnota pH neklesla príliš nízko. Príliš kyslá voda je nebezpečná pre krevety, lebo oslabuje ich panciere. Hodnoty dusitanov, dusičnanov a amoniaku musia byť čo najbližšie nule čo dosiahnete pravidelnou týždennou výmenou vody.
Anakonda tmavá

Anakonda tmavá (lat. Eunectes murinus) je nejedovatý had z čeľadeveľhadovitých obývajúci Južnú Ameriku. Je to najťažší had na svete a zároveň jeden z najdlhších hadov.
Užovka obojkova

Užovka obojková alebo staršie užovka obyčajná (lat. Natrix natrix) jeeurópsky nejedovatý had z čeľade užovkovitých, podčeľade natricinae a rodunatrix.